nije evidentirano

Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine

V štúdii „Bezsubjektové a bezpodmetové vety v slovenčine a v chorvátčine“ sa oproti tradičnému vetnočlenskému prístupu k syntaxi kladie sémantický prístup. Terminologicky sa v ňom rozlišuje formálny, gramatický subjekt, v tradičnej slovenskej syntaxi nazývaný „podmet“ a sémantický subjekt s jeho aktívnymi (agensovými) a neaktívnymi (nositeľskými) špecifikáciami. Porovnávacej analýze sa podrobujú 3 typy slovenských a chorvátskych vetných štruktúr: 1. bezpodmetové a zároveň bezsubjektové vety stvárňujúce rôzne atmosférické deje a stavy ; 2. podmetové, no bezsubjektové vety, ktoré majú subjektový význam zahrnutý v obligatórnom participante locus ; 3. bezpodmetové a bezsubjektové či subjektové vetné štruktúry stvárňujúce stav prostredia alebo fyzický či psychický stav živého organizmu. Pri analýze sa vychádza z typovo zhodných výsekov skutočnosti (denotatívnych situácií) a porovnania ich všetkých možných formálnych (a zvyčajne zároveň sémantických) obmien (jazykových situácií). Takýto prístup umožňuje precíznejšie vystihnúť syntaktické zhody a rozdiely medzi porovnávanými jazykmi a v jazykovej praxi sa výsledky takejto analýzy dajú využiť pri vyučovaní cudzích jazykov.

vetný člen; gramatický subjekt (podmet); sémantický subjekt; aktívne (agensové) špecifikácie sémantického subjektu; neaktívne (nositeľské) špecifikácie sémantického subjektu; bezsubjektové vety; bezpodmetové vety (vety bez gramatického subjektu); subjektové vety; porovnavacia analyza

Članak je napisan na slovačkom jeziku.